Život Prešova
online
online
Levoča – mesto viacerých naj
03.01.2009 Levoča
48 km západne od Prešova, na severe východného Slovenska sa na úpätí Levočských vrchov rozprestiera malé, ale vo svojej kráse zároveň nesmierne veľké mestečko Levoča.V tomto meste sa nachádza najvyšší hlavný gotický oltár na svete, najväčšie námestie v Európe so stredovekým tvarom obdĺžnika o stranách v pomere 3:1, jeho historické jadro bolo v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu a má takmer kompletne zachovaný hradobný systém. Mariánsku horu navštívi ročne niekoľko tisíc pútnikov. A toto ani zďaleka nie je všetko, čo Levoča ponúka.
Levoča je najstarším pútnickým miestom východného Slovenska. Korene mariánskeho kultu siahajú až do 13. storočia. Roku 1247 bola postavená prvá kaplnka, najpravdepodobnejšie ako prejav vďaky Matky Božej za to, že zachránila mnoho ľudských životov pred útokom Tatárov, ktorí v tom čase pustošili naše územie. Zásluhou františkánskych minoritov, ktorí prišli do Levoče v, 1311 sa v tomto meste slávi aj sviatok Navštívenia Panny Márie. V druhej polovici 15. storočia kostol na Mariánskej hore svojou veľkosťou už nestačil. Okrem toho stav kostola bol už taký, že i hrozilo jeho zrútenie. Farár Servác r. 1470 kostol zväčšil, čiastočne prebudoval a krátko nato kostol dostal dnešnú gotickú milostivú sochu Panny Márie. . R. 1698 farár Štefan Gyôrffy vybudoval na hore v poradí druhý kostol a
r. 1 8 1 9 Ján Ehrnsperger, levočský farár, tretí kostol. Mariánska hora spočiatku sústredila pútnikov z východného a stredného Slovenska. Stretávali sa tu veriaci latinského a gréckeho obradu. Prichádzali sem pútnici z Košíc, spoza Magury, z Holiča, Pohronia, ale aj Poliaci z druhej strany Tatier. Jednoduchý slovenský ľud tu prichádzal so svojimi radosťami i bolesťami k Márii ako k svojej matke, ako to často ospieval vo svojich pútnických piesňach. Dnes víta táto púť veriacich z celého Slovenska i zo zaraničia. Najväčšia púť bola za prítomnosti Svätého Otca Jána Pavla II. 3. júla 1995, kedy sa spolu s ním okolo Matky Božej vinulo vyše 650.000 naradostených pútnikov.
Mesto však zdobia aj iné dominanty. Dnešný Chrám sv. Jakuba, ktorý je azda najznámejšou stavbou v Levoči, bol postavený asi v rokoch 1330-1350 až 1370. Jeho múry prežili spolu s Levočou jej ťažké dni, no i časy slávy a tie nám dodnes pripomínajú mnohé súčasti kostola. Tak napríklad, roku 1474 navštívil Levoču kráľ Matej Korvín a predpokladá sa, že z tejto príležitosti vznikla južná predsieň s kaplnkou umiestnenou nad ňou, nazývanou korvínovské oratórium. Približne v tom istom čase bola postavená aj severná predsieň, možno na náklady rodiny Turzovcov, a západná organová empora. Interiér kostola už bol zariadený oltármi a mal aj organ. Na čele hlavnej lode boli umiestnené sarkofágy rodiny Turzovcov. Ďalšia veľká udalosť Levoče a aj tohto chrámu bola roku 1494, keď sa stretli štyria bratia Jagelovci, medzi nimi uhorský a poľský kráľ. So svojimi sprievodmi tu strávili dlhší čas. Pamiatkou na to stretnutie je lavica umiestnená vzadu strednej lode, a tiež oltár Panny Márie Snežnej. No najviac obdivovaným v celom chráme je aj tak asi hlavný oltár. Oltár sv. Jakuba st. Apoštola je najvyšším gotickým oltárom na svete. Jeho výška je 18,62 m, čo zodpovedalo 60 levočským stopám, šírka je 20 levočských stôp. Zapĺňa priestor svätyne od podlahy až po klenbu. Vznikol v dielni Majstra Pavla z Levoče okolo rokov 1508-1510. Potom dlhšie "stál v dreve", teda nepomaľovaný a nepozlátený. Dokončený bol roku 1517. Je takmer neuveriteľné, že také obrovské dielo, vyhotovené z horľavého a škodcami ľahko napadnuteľného dreva, prežilo na svojom mieste takmer 500 rokov. Pritom viackrát horel aj kostol, neraz ho ohrozovali vojny a povstania a vážne ho poškodila črvotoč. Nakoniec bol vždy opravený a tak ho môžeme obdivovať aj dodnes. Tento oltár samozrejme nie je jediným oltárom v chráme. Dohromady ich je tu štrnásť. Význam, aký Slovensko tejto pamiatke prikladá, môžme pozorovať aj na jednej našej bankovke. Totiž na prednej strane stokorunovej bankovky je zobrazená Madona z hlavného oltára v kostole sv. Jakuba zhotoveného v dielni Majstra Pavla. Na zadnej strane bankovky sú črty kostola sv. Jakuba a radnice, spolu s ilustráciou gotickej kamennej hlavy zo sakristie starého kostola Minoritov.
Ďalšou ozdobou Levoče je jeho takmer kompletne zachovaný hradobný systém pozostávajúci z 15 bášt a veží. Z týchto sa do dnešných čias zachovalo šesť, z toho tri brány: Košická, Poľská a Menhardská. Okrem toho sa mesto môže popýšiť najväčším námestím v Európe so stredovekým tvarom obdĺžnika o stranách v pomere 3:1, ktoré bolo v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Levoča je najstarším pútnickým miestom východného Slovenska. Korene mariánskeho kultu siahajú až do 13. storočia. Roku 1247 bola postavená prvá kaplnka, najpravdepodobnejšie ako prejav vďaky Matky Božej za to, že zachránila mnoho ľudských životov pred útokom Tatárov, ktorí v tom čase pustošili naše územie. Zásluhou františkánskych minoritov, ktorí prišli do Levoče v, 1311 sa v tomto meste slávi aj sviatok Navštívenia Panny Márie. V druhej polovici 15. storočia kostol na Mariánskej hore svojou veľkosťou už nestačil. Okrem toho stav kostola bol už taký, že i hrozilo jeho zrútenie. Farár Servác r. 1470 kostol zväčšil, čiastočne prebudoval a krátko nato kostol dostal dnešnú gotickú milostivú sochu Panny Márie. . R. 1698 farár Štefan Gyôrffy vybudoval na hore v poradí druhý kostol a
r. 1 8 1 9 Ján Ehrnsperger, levočský farár, tretí kostol. Mariánska hora spočiatku sústredila pútnikov z východného a stredného Slovenska. Stretávali sa tu veriaci latinského a gréckeho obradu. Prichádzali sem pútnici z Košíc, spoza Magury, z Holiča, Pohronia, ale aj Poliaci z druhej strany Tatier. Jednoduchý slovenský ľud tu prichádzal so svojimi radosťami i bolesťami k Márii ako k svojej matke, ako to často ospieval vo svojich pútnických piesňach. Dnes víta táto púť veriacich z celého Slovenska i zo zaraničia. Najväčšia púť bola za prítomnosti Svätého Otca Jána Pavla II. 3. júla 1995, kedy sa spolu s ním okolo Matky Božej vinulo vyše 650.000 naradostených pútnikov.
Mesto však zdobia aj iné dominanty. Dnešný Chrám sv. Jakuba, ktorý je azda najznámejšou stavbou v Levoči, bol postavený asi v rokoch 1330-1350 až 1370. Jeho múry prežili spolu s Levočou jej ťažké dni, no i časy slávy a tie nám dodnes pripomínajú mnohé súčasti kostola. Tak napríklad, roku 1474 navštívil Levoču kráľ Matej Korvín a predpokladá sa, že z tejto príležitosti vznikla južná predsieň s kaplnkou umiestnenou nad ňou, nazývanou korvínovské oratórium. Približne v tom istom čase bola postavená aj severná predsieň, možno na náklady rodiny Turzovcov, a západná organová empora. Interiér kostola už bol zariadený oltármi a mal aj organ. Na čele hlavnej lode boli umiestnené sarkofágy rodiny Turzovcov. Ďalšia veľká udalosť Levoče a aj tohto chrámu bola roku 1494, keď sa stretli štyria bratia Jagelovci, medzi nimi uhorský a poľský kráľ. So svojimi sprievodmi tu strávili dlhší čas. Pamiatkou na to stretnutie je lavica umiestnená vzadu strednej lode, a tiež oltár Panny Márie Snežnej. No najviac obdivovaným v celom chráme je aj tak asi hlavný oltár. Oltár sv. Jakuba st. Apoštola je najvyšším gotickým oltárom na svete. Jeho výška je 18,62 m, čo zodpovedalo 60 levočským stopám, šírka je 20 levočských stôp. Zapĺňa priestor svätyne od podlahy až po klenbu. Vznikol v dielni Majstra Pavla z Levoče okolo rokov 1508-1510. Potom dlhšie "stál v dreve", teda nepomaľovaný a nepozlátený. Dokončený bol roku 1517. Je takmer neuveriteľné, že také obrovské dielo, vyhotovené z horľavého a škodcami ľahko napadnuteľného dreva, prežilo na svojom mieste takmer 500 rokov. Pritom viackrát horel aj kostol, neraz ho ohrozovali vojny a povstania a vážne ho poškodila črvotoč. Nakoniec bol vždy opravený a tak ho môžeme obdivovať aj dodnes. Tento oltár samozrejme nie je jediným oltárom v chráme. Dohromady ich je tu štrnásť. Význam, aký Slovensko tejto pamiatke prikladá, môžme pozorovať aj na jednej našej bankovke. Totiž na prednej strane stokorunovej bankovky je zobrazená Madona z hlavného oltára v kostole sv. Jakuba zhotoveného v dielni Majstra Pavla. Na zadnej strane bankovky sú črty kostola sv. Jakuba a radnice, spolu s ilustráciou gotickej kamennej hlavy zo sakristie starého kostola Minoritov.
Ďalšou ozdobou Levoče je jeho takmer kompletne zachovaný hradobný systém pozostávajúci z 15 bášt a veží. Z týchto sa do dnešných čias zachovalo šesť, z toho tri brány: Košická, Poľská a Menhardská. Okrem toho sa mesto môže popýšiť najväčším námestím v Európe so stredovekým tvarom obdĺžnika o stranách v pomere 3:1, ktoré bolo v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
0
www.ZIVOTPO.sk
